Sedíme s Kris v aute, smerujeme služobne na konferenciu TEDxBrno. Bavíme sa o našich hmlistých pracovných plánoch. “Ty si chceš naozaj otvárať cookie shop?”, pýta sa ma. Ako ťa počúvam, myslím si, že máš len bobky a toto je tvoj plán ” na istotu”.
Týždeň po našom rozhovore v aute, sedíme u mňa v obývačke. Do našej debaty sa pridáva Evka.
Zhovárame sa, že sa všetky chceme osamostnatniť, tvoriť. Snívame o živom gastro priestore. O útočisku, ktoré spomalí uponáhľané rána. Ktoré povýši tradičné a jednoduché jedlo na postačujúce, pretože dbá na prístup. O mieste, kam si chodia ľudia po výborné jedlo, ale rovnako rozhovor a pohodu. Kam sa budú radi vracať. Ktoré bude písať ľudské príbehy.
Vzniklo také nadšenie, že koncept cookie shopu šiel do koša. A Kris, ktorá mi dodala odvahu, urobila tiež šialenosť – bezodkladne stopla svoj podnikateľský plán tesne pred bránami realizácie. Kalendár hlásil 18.6.2015.
O týždeň to bude rok od našej obývačkovej seansy. Nostalgicky sedím opäť v obývačke, dnes už spoločnej. Pre upresnenie – v našej verejnej obývačke, ako Žufaňu familiárne voláme. Usmievam sa. Oslavujeme rok, odkedy vznikla prvá túžba vytvoriť miesto, akým je dnes Žufaňa.
Žufaňu robíte skvelým miestom VY milí priatelia. Vy, ktorí ste nám uverili a žijete s nami náš naivný dievčenský sen. Vy, naši parťáci, naši hostia. Toto výročie chceme osláviť s vami. Poďakovať.
Príďte nás budúcu sobotu, 18.6.2016 pozrieť, veľmi nás tým potešíte. Začula som, že bude torta! 😉
Pridaj komentár