V pomalosti je krása / (spása!)

Naháňame sa za cieľmi, na autobus, vyzdvihnúť deti zo škôlky. Pomalosť musí makať, aby sme si ju vpustili do života. Darí sa jej preraziť napríklad v kuchyni: Pomaly lejeme olej k žĺtkam, pomaly pečieme mäso. My v Žufani sme pri tvorbe a ochutnávaní jarného menu spomalili. Bol to krásny zážitok, o ktorý sa chceme podeliť.

O pomalosti začnem slovami našej brigádničky Viki, sedemnástky z neďalekého gymnázia: „Teraz je taká doba, že nikomu sa na nič nechce čakať. Ako sa stále vraví a píše, každý sa niekam ponáhľa. Čakať v rade na pokladňu je hotová útrapa, o pošte ani nehovorím. Hotové jedlá, bagety, rýchle margarínové čokoládky. Žuvina na tri žúvnutia, nečakáš, vypľuješ na chodník a ideš ďalej. Cigy na zastávke. Nikto sa nezastaví na chodníku, nekukne hore do neba alebo na konáre stromov, nezatvorí oči a nadýchne sa, kdeže. Podkýname sa o vlastné päty a topánky, o vlastné dni a životy. Ale už som prišla na to, prečo to tak je. Ľudí omrzelo čakať, lebo vlastne čakáme stále. Celý život.”

Ťažko nám je v dnešných časoch, keď sme pomalí. Nie je to „in“. Vlastne je to urážka! Už deťom odmala podsúvame informáciu, že sú nejaké pomalé. „Ešte nechodí.“ „Má tri roky no nerozpráva.“ Rozsievame odkaz, že pomalé rovná sa zlé. Zdedené múdro a mnohé knihy, ale hlásajú pravý opak! Pomaly, ale isto. Neboj sa ísť pomaly, boj sa stáť na mieste. Pomaly ďalej zájdeš. Na dobré sa čaká.

Ako to je? Ako to máš ty?

V mojom živote pomalosť a z nej plynúca krása, znamená dávať seba na prvé miesto. Večné nestíhanie a naháňanie sa ma vie tak pohltiť, že míňam samú seba a ľudí okolo. Uvedomila som si, že mi je moja rýchlosť dobrým sluhom, no zlým pánom. V pomalosti som našla kus sebalásky, prijatia a pokoja. Pomalá Kristína je sústredenejšia, zodpovedná, nežná a prítomná. Robím veci pomaly, no viem sa rýchlo rozhodnúť. Vtedy mi je dobre.

A tak sme sa zastavili. V čase. Zo socíku sme vytiahli to krásne, čo zostalo. Rozhodli sme sa nové žufaňácke jarné menu predstaviť v Kabinete pomalosti. Obklopené Viktorovou súkromnou zbierkou kníh v Novej Cverne.

Viktora a jeho priateľku Evku som spoznala ako inak, v bistre, keď som ešte „s vrtuľou v rici“ a dobrotrhovým odznakom „V pomalosti je krása“, behala po pľaci. Rýchly rozhovor o pomalom bytí prerástol v priateľstvo, pretože títo dvaja ľudkovia si vychutnávajú momenty u nás, ako nik iný. Keď sa zhovárame, cítim, že sa na mňa plne sústredia, že ma svojou prítomnosťou prirodzene spomaľujú. Sú nám inšpiráciou.

Poďme koštovať spoločne jarné menu. Prosím však pomaly, pomaličky, pomalilinky.

Dolky

Pripravili sme opäť dve verzie. Buď ich ochutnáš s naším vanilkovým tvarohovým krémom, navrchu s jablkovo-hruškovým kompótom, posypané mandľami alebo s nugátovým krémom (slowtellou), malinovým rozvarom s praženými lieskovcami. Dovi dopo, láska na tanieri.

Kaša

Demokratickým fejsbukovým hlasovaním si vybojovala miesto v jarnom menu už známa kaša z bieleho maku. Jej základom je pšeno varené na ovocnej výžive. Dochucujeme ju vanilkovou smotanou a jablkovo-hruškovým kompótom.

Polievka

Hustá ako vždy, veganská ako vždy, sýta, no pritom ľahká. Tentokrát karfiolový krém so špenátovým pestom, reďkovkami a klíčkami. Nenechajte sa oklamať jej „mliečnou“ chuťou. Tú sme docielili iba správnym kombinovaním surovín! 🙂

Chlebíky Miletička

Jarné chlebíky sme poskladali „naistotu“, z obľúbených produktov. Prvý je s lučinou, reďkovkami a klíčkami, druhý je s vajíčkovou nátierkou a tretí buď s domácou paštétou a uhorkami, alebo so špenátovým pestom. K mäsovej aj vege zostave patrí vajko na hniličku pripravené v sous-vide. Servírujeme aj v bezlepkovej verzii.

Bliny

Jarné bliny majú paradajkový základ, sú preliate tuniakovou omáčkou a jar si k nim vypýtala ľahký miešaný listový šalát s farebnou mrkvou. Pri receptúre som sa inšpirovala talianským predjedlom „vitello tonnato“, kde je omáčka podobná tuniakovej majonéze. Teľacie sme si odpustili, ale vôbec tam nechýba!

Prívarok

Veľké teplé celodenné jedlo je hlivovo-kelové alebo kelovo-hlivové čosi. Voláme to prívarok, lebo nato neexistuje gastro pojem. Proteín ti v tomto jedle zabezpečí údené tofu, ak si vegan, sous-vide vajíčko, ak si ako ja #eggdicted alebo „Knižka“ klobáska, ak máš rád knižky (nutne choď kuknúť do Kabinetu, zblázniš sa od šťastia!).

A čo ešte?

Do menu sme pridali:

tri sous-vide vajcia do skla , maslo, chlieb, ňuňu solnička – skús
malinovka, naša, obyčajná, a zároveň tak neobyčajná – musíš mať
čokoládový vegan puding s arašídovým maslom a malinami – bez komentára

Rezervácie

Spomalili sme aj náš rezervačný systém. Ak si chceš v Žufani obsadiť stôl, urob tak telefonicky na 0948 768 086 v čase otváracích hodín. Víkendové rezervácie uzatvárame do piatka 19:00. Dôvodom je, že sme v čase víkendov boli viac telefonisti ako čašníci a tvoji spoločníci a my sa chceme plne venovať tebe, vám, hosťom v bistre.

Kedy rezervačku zväčša netreba?

PO – PI 7:00 – 8:15, 10:45 – 11:45, 14:00 – 19:00
SO – NE hneď po otvorení alebo po 12.00

No ani tu, nikto nič negarantuje. 🙂 Ale! Držíme si pravidlo, že rezerváciami obsadzujeme len polovicu miest v bistre. Zvyšné stoličky ostávajú voľné pre okoloidúcich hostí. Riskuj to a príď. Maximálne si posedíš na bare alebo počkáš na stôl 15 – 20 minút. Prípadne stihneš nákup na Miletičke alebo si dáš pomalé kolečko okolo fontány…

Toľko, Priatelia. Lúčim sa opäť slovami našej Viktórie: „Je taký moment v dni, za tých celých 24 hodín, kedy jednoducho čakať musí každý. Zaspávanie. Ľahneš si do postele a čakáš, kým zaspíš. Dokonalé. Prosím, nech vám nelezie na nervy čakať, je to proste súčasť života. A čakať na spánok je niekedy geniálna vec. Pozastavte sa niekedy v tej posteli nad tým. Počkajte si, prosím.” A keď potom začne nový deň, nežite ho akoby bol posledný, žite ho, aby bol pomalý. To je vlastne to isté.