Bol február a my sme pre vás ako vždy pripravovali a fotili nové menu. Plánovala som ho predstaviť už celkom tradične blogom s pracovným názvom „Loď, ktorá sa plaví do neznáma“. Pretože už vtedy sme vedeli, že „knižka“ s jedlom Jar/Leto bude tou poslednou, ktorú od nás ochutnáte na Dulovom námestí.
Toto je blog o tom, ako sa Žufaňa sťahuje do neznáma a jediná naozaj podstatná informácia z neho znie nasledovne: Od 1.9.2020 nás na našej súčasnej adrese už nenájdete. Končíme na Duláku a sťahujeme sa niekam inam. Ale to až od septembra, dovtedy fičíme v režime, aký nám vláda postupne uvoľňuje a optimisticky snáď už leto rozbalíme naposledy, ako je všetkým bežné a prirodzené.
Máme rozpracovaný nový priestor, v našom „hoode“ , v Ružinove, chceme vás všetkých našich mať rovnako blízko a naokolo ako vy nás. Pôvodne mal blog s predstavením nového menu celkom jasne oznamovať aj našu novú adresu, priblížiť zámery, malú zmenu konceptu… No potom prišla koronakríza a sme na nejakom zvláštnom začiatku a plavíme sa nevedno kam. Nový priestor je ešte veľmi neistý, jeho majitelia zodpovední, a tak aktuálne komunikujeme o dúfam spoločnej budúcnosti. Tá metafora s ľoďou je proste jak riť na šerbel – plávíme sa na rozbúrenom mori, nevedno kam a ako dlho, ale je isté, že skôr či neskôr zakotvíme v tom správnom prístave. Už ho máme na dohľad. Len vlny sú miestami silnejšie, ako sme čakali. Niekde to napokon zaklincujeme a veríme, že nie ďaleko Duláku.
Žufaňa je pre mňa všeličo, na čo si spomeniem. Je to miesto, kde sa cítim bezpečne a doma, miesto, kde sa cítim blízko a sebaisto. Miesto, kde len tak som, miesto, čo ma definuje, živí a realizuje. A tak to má aj Eva s Janou. Dobre sme, kde sme, len si teraz prenesieme túto energiu a nastavenie niekam inam. Stojíme tiež pred výzvou, ako opäť zas a znova, prispôsobiť Žufaňu nášmu meniacemu sa životu a ľuďom, ktorí v ňom pribúdajú.
Vzorom sú nám dve celkom kľúčové bratislavské prevádzky, bistro st.Germain a Roxor burger, ktoré tiež zmenili svoje miesto. Presťahovali sa a navonok sa zdá, že o moc neprišli, práve naopak – javí sa nám, že získali.
Aby to bolo celé transparentné a na rovinu ako to je, chceme vysvetliť aj dôvod nášho odchodu zo súčasného miesta. Jednou vetou by sa to dalo napísať tak, že vôbec hodnotovo ani ľudsky neladíme s majiteľmi „nášho“ priestoru. Od začiatku sme videli priepastný rozdiel medzi nami, ale priestor ako taký, mal pre nás oveľa viacej výhod. Tak sme zmluvu napriek rozdielom podpísali. Škrípalo to celý čas a keď prišlo na lámanie chleba – rozhodnutie ako ďalej po uplynutí 5 ročnej zmluvy – majitelia prišli s jedinou možnou variantou predĺženia nájmu a to pri jeho zvýšení o 60% z pôvodnej sumy. Rátali sme, vymýšľali, aby sme napokon navrhli dohodu o zvýšenom nájme o 33%, s čím nesúhlasili. A tak toto znamená koniec Žufani na Duláku. Už pred vyše rokom sme sa mienili sťahovať, zbierali financie na nový priestor, práve z týchto nešťastných vzťahových dôvodov.
Loď udrží na vlnách len každodenná práca a my neprestávame veslovať, práve naopak, zaradili sme rýchlochod. Nekončíme, len sa sťahujeme! A hoci korona skomplikovala na našej ceste veľa vecí, priniesla aj pár výhod, ktoré nám aktuálne vejú vietor do plachiet.
Ďakujeme, že s nami plávate.
Fotil náš kamoš a tiež hosť http://matejkmet.com/ u Evky doma.
Pridaj komentár